Ovocie a zelenina – prečo o nich?

Nemal som a nemám vzťah k „papraniu sa“ v zemi, ale s manželkou sa dopĺňame.
Ona vymýšľa čo treba urobiť, ja zase, ako sa to nedá.

Záhrada je našim potešením aj úžitkom, lebo:

• chceme žiť v pohode,
• môžeme oddychovať na mieste, ktoré si budujeme podľa vlastných predstáv,
• záhrada je hra aj relax, ktoré nám dodávajú energiu a pokoj,
• každá činnosť prináša nové podnety a skúsenosti,
• si vieme vážiť všetko čo dopestujeme,
• ovocie a zelenina sú "vitamíny z vlastnej záhrady"
• čerstvo odtrhnuté jablko, či slnkom zohriata rajčina majú výbornú chuť a obrovskú energiu
• aj "kydanie" hnoja má svoje čaro
• fyzická práca je výborným tréningom svalov a odbúravačom stgresu

Pestovanie ovocných stromov nie je jednoduché, je náročnejšie ako pestovanie zeleniny. Stromy majú prinášať úrodu oveľa dlhšie ako zelenina, nedajú sa jednoducho presádzať, nemožno operatívne meniť „osevný plán".

Dobré rady na začiatok

• ako kupovať ovocné stromy
• ako a kedy ich sadiť
• čo robiť, aby prinášali bohatú úrodu
• ako pestovať jednotlivé druhy ovocných stromov
• a drobného ovocia.

Ktoré ovocie môžete vo svojej záhradke pestovať závisí hlavne od:

• klimatických podmienok
• polohy pozemku
• druhu pôdy

Každý strom chce svoje

Ak chceme mať pri pestovaní viacerých ovocných druhov v záhradke úspech, musíme pred vysadením preveriť podmienky, v ktorých budú žít.

Pri výbere ovocných druhov a odrôd musíme brať do úvahy:

• prírodné podmienky stanovišťa, ktoré je vhodné pre nový strom
• nároky jednotlivých ovocných druhov na prostredie. 

Výber druhov a odrôd musíme urobiť tak, aby ovocie v záhradke dozrievalo postupne. To predpokladá vybrať si širší sortiment..

V záhradke by rozhodne nemali chýbať jablone, ktorým sa v našich klimatických podmienkach darí veľmi dobre. Využiteľnosť jabĺk je mnohostranná a sú aj dobre skladovateľné. Plody jablone sú aj zdrojom vitamínov, dôležitých pre ľudský organizmus.

Prostredné a južné oblasti sú vhodné najmä na odrody Golden Delicious a Goldpur. Vyznačujú sa bohatými a pravidelnými úrodami kvalitného ovocia.

V záhradkách, ktoré majú výmeru niekoľko sto metrov štvorcových a ktoré sú obyčajne rozdelené na tri časti — okrasnú, zeleninovú a ovocnú — by nemalo chýbať ani drobné ovocie: jahody, ríbezle, maliny, egreše, josty, liesky.

Pre tých, ktorí pozemok pre záhradku azda ešte len dostanú, je dôležité zostaviť si plán vysádzania.:

• smer radov
• ovocné druhy
• odrody.

Jednotlivé druhy je potrebné umiestniť vo výsadbe oddelene, aby ich bolo ľahšie chrániť pred škodcami.

Pestovanie ríbezlí a egrešov v radoch stromov sa neodporúča.

Jahody medzi stromami môžeme pestovať len v prvých 2 — 3 rokoch.
Poznáme tri rozhodujúce činitele, ktoré ovplyvňujú úspech pestovania.

• klíma
• miestne stanovište
• pôda.

Klímu nemôžeme zmeniť, ani stanovište nemožno odrazu zlepšiť — primerane zmeniť, vylepšiť môžeme iba pôdne pomery. Pôda môže mať aj také vlastnosti, ktoré sa ťažko dajú zmeniť. Musíme teda voliť taký druh a kultivar, ktorému miestne podmienky vyhovujú.

Podľa nároku, a vzťahu k daným podmienkam, delíme ovocné druhy na:

• teplomilné
• stredne odolné druhy
• najotužilejšie druhy.

Teplomilné druhy môžeme s úspechom pestovať len v teplých klimatických polohách alebo na výnimočne dobrých stanovištiach stredných polôh. Poradie najnáročnejších po menej náročné: vinič, marhule, broskyne, mandle, orechy, mišpule, jedlé gaštany.

Stredne odolné druhy môžeme pestovať na normálnych stanovištiach stredných polôh. Patrí sem: dula, moruša, čerešne, hrušky, egreš, ostružiny, drienky.

Najotužilejšie druhy môžeme pestovať aj v drsnejších polohách. Patria sem: slivy, slivky, mirabelky, maliny, ríbezle, rakytník, šípky, ringloty, višne štepené na čerešňových podpníkoch, jablone, jahody

Podľa nárokov na svetlo rozlišujeme druhy:

• vyslovene svetlomilné
• ktoré nemusia mať celý deň slnko
• ktoré sú najmenej náročné na svetlo.

Vyslovene svetlomilné, ktoré sadíme na slnečné stanovište, sú:
broskyňa, hruška, marhuľa, vinič, orech, čerešňa, mandľa, rakytník, dula, gaštan.

Dreviny, ktoré nemusia mať celý deň slnko, ale ktoré nemajú rady veľké zatemnenie: višne, sladké višne, mirabelky, slivky, ringloty, mišpule, moruše, jablone, šípky, drienky, čučoriedky, jarabiny, jahody.

Najmenej náročné na svetlo sú: maliny, egreše, ríbezle.

Pôda je veľmi dôležitým faktorom pri výbere druhov.

Ovocným stromom sa najlepšie darí na stredne ťažkých priepustných pôdach s dostatočným obsahom humusu.

V teplejších a suchších oblastiach sú vhodné ťažšie pôdy, v chladnejších a vlhkejších zase ľahké pôdy.

Suché piesočnaté, kamenisté alebo silne vápenaté pôdy sú na pestovanie ovocných stromov nevhodné.
Rovnako nevhodné sú aj ťažké, mokré a silne kyslé pôdy.

Hlavným ovocným druhom vyhovujú neutrálne až mierne zásadité pôdy, bobuľovinám neutrálne až mierne kyslé pôdy. Väčšinou sú ovocné stromy značne prispôsobivé reakcii pôdy.

Veľmi dôležitým faktorom pri výbere druhov pre záhradku je hĺbka pôdy po trvalú hladinu spodnej vody.

Najcitlivejšie na spodnú vodu sú kôstkovité druhy, najmä broskyne, marhule, čerešne, višne, o niečo menej slivkoviny. Tie možno pestovať aj pri vyššej hladine tečúcej vody, na brehoch potoka.

V období jarných záplav znesú vodu bližšie pri koreňoch jablone, ríbezle, drienky. Iné potrebujú následnú hĺbku:

• orech 2 m
• višňa a čerešňa na čerešňovom podpníku 1,70 m, na podpníku mahalebke len 1,50 m
• 1,50 m potrebujú aj broskyne a marhule na typovom slivkovom podpníku, jablone na plánke
• maliny, Černice, slivky, ringloty, mirabelky pri dostatku vápna v pôde vyžadujú hĺbku 1 — 1,20 m
• najmenej 0,8 m potrebujú liesky, duly a hrušky na dule
• 0,2 m menej stačí jabloniam na typových — zákrpkových podpníkoch
• ríbezliam. jahodám a zelenine stačí 0,5 m hĺbky.
•  

Minimálne ročné množstvo zrážok pre:

• čerešne a višne je 450 mm
• ostatné dreviny 500 mm.

Zavlažovaním stromov vo vhodnom období možno úrodu ovocia zvýšiť.

Skôr, ako sa rozhodnete pre určité druhy ovocných drevín, preverte podmienky, v ktorých budú žiť.

Nakupujeme ovocné stromy

Ak sa nechcete pri pestovaní ovocných stromov dožiť sklamania, stromy kupujte v

• špecializovaných predajniach
• škôlkarských podnikoch.
•  

Každý ovocný stromček musí mať visačku s textom:

• „uznaná sadba"
• adresa pestovateľa
• tvar dreviny, druh, odroda, podpník a akostná trieda.
•  

Stromy musia mať predpísanú výšku kmeňa:

• štvrťkmene 90 — 110 cm
• polokmene 130 — 150 cm
• vysoko kmene 180 — 200 cm
• upravené zákrpky 50 — 70 cm
• vretenovité zákrpky 40 — 60 cm.

Vyššie tvary musia mať najmenej štyri výhonky v korune, u zákrpkov päť výhonkov a vek koruny jeden alebo dva roky.

Pri broskyniach, višniach a marhuliach za zákrpok môžeme považovať jednoročné štepence s dobre vyvinutou predčasnou korunkou.
Vretenovitý zákrpok musí mať najmenej štyri rovnomerne rozložené výhonky.

Prvotriedne kry egreša a ríbezle musia mať najmenej štyri výhonky dlhé najmenej 30 cm.

Kúpené sadenice by nemali byť staršie ako dva roky.

Stromy egreša a ríbezlí sa delia podľa výšky kmeňa na:

• vysoko kmene o výške 90 — 100 cm
• polokmene 60 — 70 cm
• štvrťkmene 30 — 40 cm.

Prvotriedny mladý strom

• s jednoročnou korunkou musí mat najmenej tri výhonky v korunke, dlhé najmenej 15 cm
• stromček s dvojročnou korunkou musí mať najmenej päť výhonkov, dlhých aspoň 20 cm (pri druhej akosti vždy o jeden výhonok menej).

Podpník ovocných stromčekov má veľký vplyv na vzrast, rodivosť, vek a odolnosť naštepeného kultivaru proti mrazu a chorobám.

Podpníky vypestované zo semien planých alebo vhodných ušľachtilých kultivarov —semenáče — majú mohutnejšiu koreňovú sústavu.
Stromy na ne naštepené dobre rastú aj v suchších, pritom hlbších pôdach. Tieto podpníky sa väčšinou používajú pre vysoko kmene, polokmene aj štvrťkmene; začínajú rodiť neskoršie, dožívajú sa ale vysokého veku.

Pre menšie tvary, predovšetkým jabloní a hrušiek, sa používajú vegetatívne rozmnožované typové podpníky, vyznačujúce sa určitými známymi vlastnosťami. Majú hustý koreňový systém.

Odrody na slabšie rastúcich podpníkoch vyžadujú spravidla oporu - kôl, drôt, konštrukciu.

Aký dôležitý je pre ovocný stromček podpník vidno na jabloniach.

Jabloňové podpníky zaraďujeme do štyroch skupín — podľa bujnosti rastu.

• veľmi slabo rastúce typové podpníky, ktoré spomaľujú rast stromčekov, ale urýchľujú a zvyšujú úrodu ovocia
• podpníky označené písmenom M sú počiatočné písmena East Mailing,
• MM Mailing—Morton, boli vyšľachtené v anglických šľachtiteľských staniciach rovnakého mena
• veľké A - znamená Alnarp, šľachtiteľská stanica vo Švédsku. 

Do prvej skupiny (najpomalšie rastúcich) patria M9, M26, M27. Tieto typy sú vhodné pre bujne rastúce kultivary. Spomalia ich rast a donútia ich ku skorej a vysokej rodivosti. Darí sa im len vo veľmi kvalitnej pôde a sú náročné na zavlažovanie.

Do druhej skupiny patria stredne rastúce podpníky. Sú to M4, M104, M106, Na týchto podpníkoch pestujeme tie isté kultivary ako na podpníkoch veľmi slabo rastúcich, ak je pôda chudobnejšia a menej bohatá na vlahu. MM106 je veľmi odolný voči suchu.

Tretiu skupinu tvoria veľmi bujne rastúce podpníky, na ktorých pestujeme zakrpatelo rastúce a veľmi úrodné kultivary. Patria medzi ne: Ml, Mll, M12, M13, A2.

Štvrtá, najmenej náročná skupina sú jabloňové, plánky, množené zo semien. Dokážu zniesť aj najhoršie pôdne podmienky, ale ich rodivosť je oneskorená. Stromy na nich pestované vytvárajú veľké koruny, pestujeme ich v tvare polokmeňov.
Jablone patria k jadrovinám. Patrí sem aj hruška.

Výber podpníkov hrušiek je obmedzený. Najčastejšie používaným podpníkom je planá hruška. Je odolná a dobre sa prispôsobuje pôdnym podmienkam.

Ďalším používaným podpníkom je dula Má plytko rozloženú koreňovú sústavu a vyžaduj úrodné pôdy s dostatkom vlahy, U naštepenej odrôd; indukuje slabší rast a urýchľuje nástup rodivosti Priaznivo ovplyvňuje chuť a veľkosť plodov. Má aj záporné vlastností. Nie je napríklad dostatočne odolná voči mrazom. Stromom zaštepeným na dule j potrebné zabezpečiť oporu, aby sa neskôr pod záťažou úrody ne vyvrátili.

Podpníky to je taká menšia veda a preto odporúčame siahnuť po odbornej literatúre.
Pri kupovaní ovocného stromčeka skontrolujem* či sú stromy:

• zdravé
• nenapadnuté chorobou alebo škodcami.

Ak ste začiatočníkom, najlepšie urobíte, keď si dáte poradiť už od skúsených ovocinárov.

Ovocné stromy - voľba tvarov

Úspechy pri pestovaní ovocia závisia od mnohých okolností. K tým základným patrí voľba druhov a odrôd ovocných stromov.

Nikdy nekupujeme ovocné stromy len preto, že ich nám niekto ponúka. Kupovať alebo sadiť stromy, o ktorých nevieme nič — alebo skoro nič — je risk, ktorý síce niekedy môže vyjsť, ale vo väčšine prípadoch nám takéto „inkognito" stromy prinesú len sklamanie a stratu nášho drahocenného času.

Prvé poznatky o ovocných stromčekoch môžeme získať, ak sa rozhliadneme po okolí. Susedia záhradkári iste vedia, čomu sa v tejto oblasti najviac darí. Bolo by zlé, ak by sme chceli pestovať odrody, ktoré pre dané pomery nebudú vhodné.

Ovocné stromy sa delia podľa tvaru na:

• vysoko kmenne,
• polokmene,
• štvrťkmene,
• zákrpky,
• vretená,
• ovocné steny.

Výhodou vysokokmeňov a polokmeňov je ich dlhovekosť. Pokiaľ nie sú vysadené veľmi husto, môžu sa pod nimi pestovať podplodiny. Na ošetrovanie nie sú náročné.

Nevýhodou vysokokmeňov je, že ich len veľmi ťažko môžeme chemicky i mechanicky ošetrovať. Po vysadení začínajú pomerne neskoro rodiť a zber plodov je pomerne náročný. Okrem toho stromy majú príliš veľké koruny, a tým v záhradke zaberajú veľa miesta, Vysokokmene sú vhodné tam, kde chceme mať tieň a hlavne, keď máme pre ne dostatok miesta.

Výhodou štvrťkmeňov je, že začínajú skôr rodiť, ľahšie sa ošetrujú a ľahšie sa zberá úroda. Môžu sa vysádzať hustejšie, takže ich môžeme mat v záhradke viac, je pod nimi dostatok miesta a svetla pre pestovanie podplodín. Vetvy štvrťkmeňov siahajú nízko nad zem a chránia tak kmeň pred zamrznutím. Štvrťkmene sú vhodné pre broskyne, višne, čerešne a slivkoviny.

Podobné výhody ako štvrťkmene majú i zákrpky. Zaberajú málo miesta, ľahko sa ošetrujú a aj zber je jednoduchý. Na rovnakej ploche môžeme vysadiť viacej druhov i odrôd. Zákrpky tiež začnú skoro po výsadbe rodiť.

Tvary s ešte menšou korunou nazývame vretená. Používame ich najmä u jabloní. Na plochu, ktorú nám zaberie jeden vysokokmeň, môžeme vysadiť aj desať vretien.

Stromy, ktoré majú na rozdiel od zákrpkov vedené vetvy len dvoma smermi, môžeme tiež pestovať vo forme ovocných stien. Pod ovocnými stenami rozumieme také technologické pestovanie ovocných druhov, pri ktorých sa uplatňujú sploštené tvary. V praxi už poznáme veľa sploštených tvarov korún ovocných stromov.

Všeobecne ich spoločným znakom je, že kostrové konáre sa im vedú v smere radov, a to buď jedným alebo obidvoma smermi. Na začiatku jari sa necháva spravidla iba dlhší alebo krátky rodivý obrast. Po dopestovaní sa koruny stromov navzájom dotýkajú.

Medzi radmi stromov sa udržuje pracovná ulička, ktorá slúži na ošetrovanie stromov, pôdy a tiež slúži aj pri oberaní ovocia.

Oporou ovocných stien bývajú zväčša drôtenky alebo rôzne konštrukcie, ale sú aj také stromy, ktoré konštrukciu nepotrebujú. Stromy sú už v škôlke vyššie očkované a potom sa hlbšie sadia.
Stromy sú na typových podpníkoch a v praxi sa rôznymi pestovateľskými metódami - ohýbaním vetví a ich vyväzovaním, navzájom spájajú.
Vytvorí sa stena, pri ktorej sú oporou stromy navzájom.

Ovocné steny v praxi najviac uplatňujeme pri pestovaní:

• jadrovín (jablone, hruška),
• menej sa využívajú už pri kôstkovinách. Odporúčajú sa jedine u broskýň a višní.

U silno rastúcich korún, aké majú marhule a slivky, sa využívajú menej.
Z drobného ovocia sa môžu dobre využiť pri pestovaní ríbezlí a malín.

Stromy začíname tvarovať v ovocných stenách už po výsadbe. Niektoré ohýbame do vodorovnej polohy a niektoré rastú pod rozličnými uhlami. Kostrové konáre sa skracujú len veľmi málo alebo vôbec nie. Nakláňajú sa a pritom sa zohľadňuje sila ich rastu.

Rez sa uplatňuje iba v prvých rokoch po výsadbe a spočíva najmä v skracovaní stredníka. Rast konárov do dĺžky, ako aj ich obrastanie rodivým obrastom, sa reguluje zmenou uhla odklonu.

Pri výbere ovocného stromčeka sa riadime zásadou, že čím menšia záhradka, tým menší tvar stromu. Na malej ploche môžeme mať väčší počet stromov, takže môžeme pestovať väčší sortiment s postupným dozrievaním a tak si zabezpečiť ovocie prakticky po celý rok.

Pri výsadbe ovocných stromčekov nezabúdajme na slnko. Niekoľko košatých, vysokokmenných stromov na južnej, juhozápadnej strane by nám zatienilo, znehodnotilo celú záhradku — na južnej strane budeme počítať s nízkymi porastmi, prechádzajúcimi do krikov, zákrpkov a pre vyššie stromy vyhradíme skôr severnú stranu. Nezabúdajme ale, že pre nášho „severného suseda" je to strana južná a že mu tiež nemôžeme zatieniť celú plochu.

Ovocné stromy – výsadba

Najvhodnejšia doba na výsadbu ovocných stromčekov je jeseň a to v mesiacoch október — november.
Výsadba stromov je v krajnom prípade možná i v decembri pred zamrznutím pôdy. Dôležitá je teplota pôdy. Nemala by byt nižšia ako 4 až 6 °C a to i niekoľko dní po sebe.

Výhodou jesennej výsadby je dostatok vlahy, z ah oj en i e rezných rán do jari, a vytváranie nových koreňových vláskov. Výsadbou v jeseni sa dosahuje aj lepšia „prijateľnosť“ stromčekov.

Na jar sadíme orechy, marhule, broskyne a niektoré ďalšie druhy v chladnejších, vlhkejších polohách, kde jesenná výsadba nemá žiadne prednosti. Zvlášť broskyne sadíme zásadne na jar, pokiaľ sme ich nevykopali v škôlke v jeseni.

V prípade, že sme z akejkoľvek príčiny stromy nevysadili na jeseň, založíme ich hlbšie do zeme, zavlažíme a ochránime proti poškodeniu mrazom a zverou.
Vysádzame ich na jar do jám, ktoré sme vykopali už na jeseň v predchádzajúcom roku. Mráz rozdrobí hrudy a skvalitní štruktúru pôdy.

Jarný termín sadenia stromčekov je určený počasím od konca februára do konca apríla. Pôda pri sadení by mala byť vlhká, nie mazľavá.

O veľkosti jamy rozhoduje predovšetkým kvalita pôdy a nie veľkosť stromčeka.
V dobrých hlbokých a humusovitých pôdach nie je nevyhnutné pripravovať jamy veľkých rozmerov.
V chudobných pôdach s nízkym obsahom humusu, kopeme jamy priestrannejšie a zároveň sa usilujeme vhodnými úpravami zlepšiť i okolie jám, a to prevrstvením, zeleným hnojením, použitím maštaľného hnoja, rašeliny a priemyselných hnojív.

V záhradkách sa pestujú obyčajne zákrpkové ovocné stromy. Pre ne je najvhodnejšie vykopať jamu asi 80 x 80 cm širokú a asi 60 cm hlbokú, podľa toho, na akom podpníku je ovocný stromček naštepený.

Do vykopanej jamy je vhodné dať potrebné živiny vo forme minerálnych i prírodných hnojív. Spodok jamy i bočné steny treba posypať nehaseným prachovým vápnom.

Osvedčilo sa mi dať do takto upravenej jamy „zajačie“, poplastované pletivo proti hryzcom. Jamu zasypať asi 5 cm vrstvou hliny, na to nasypať asi 500 g umelého hnojiva — draselnú soľ a superfosfát, prípadne NPK.

Hnojivo treba prisypať asi 5 až 10 cm vrstvou hliny. Nakoniec dáme podľa možností vrstvu maštaľného hnoja, ale môže byť i rôzny trus domácich zvierat, a to aj čerstvý, lebo kým sa k nemu dostanú korene, hnoj úplne dozreje a potom už nepoškodí korene stromčeka.

Hnoj prikryjeme vrstvou humusovej pôdy. Všetko dobre ušliapeme, aby sa stromček po zasadení neprepadol do zeme. Do takto pripravenej pôdy a navrstvených živín vysadíme stromček, ku ktorému z bokov jamy pritiahneme pletivo až po pník stromčeka – proti hryzcom.

Pred výsadbou — aby sme nepoškodili korene — zatlčieme do jám kôl (2 — 3 týždne pred vlastnou výsadbou) z južnej strany, ktorý bude siahať po korunu stromov, nie vyššie, aby neodieral konáre.
Nezabudnime pritom rátať s časťou kola, ktorú zatlčieme do zeme — plus hĺbka jamy. Len pri zákrpkoch, toto pravidlo neplatí. Kôl ponecháme nad zemou 100 cm, aby sme oň mohli priviazať stredný konár.

Kôl má byť z tvrdého dreva a jeho spodnú časť je vhodné impregnovať. Osvedčilo sa mi aj opálenie plynovou lampou až do čierneho uhlíka.

Dôležité je stromček vysadiť do správnej hĺbky, ako rástol v škôlke. Koreňový kŕčok má byť tesne na úrovni pôdy a miesto štepenia nad povrchom pôdy.

Kry a kmienkové tvary egreša a ríbezlí vysádzame o 0,10 až 0,15 m hlbšie ako rástli v škôlke.
Pred vlastnou výsadbou upravíme najskôr koreňový systém. Odstránime všetky poškodené korene a ostatné korene skrátime hladkým rezom. Aby sme podporili zakorenenie, korene môžeme pred vysádzaním namočiť do kaše z humusovej hlinitej ornice s prídavkom kravinca.

Pri vlastnej výsadbe na dno jamy nahrnieme vrstvu ornice, pričom z nej upravíme malý kopček, na ktorý rovnomerne rozložíme korene a prihrnieme k nim ornicu. Zároveň stromčekom potrasieme, aby pôda vyplnila všetky priestory medzi koreňmi, aby sa nevytvárali medzi nimi vzduchové medzery, v ktorých korene plesnivejú a stromček sa potom zle ujíma.

Pri potriasaní stromček zároveň povyťahujeme, aby bol zasadený v správnej hĺbke. Pôdu potom pritlačíme a ešte prihrnieme zeminou až po koreňový kŕčok — predtým stromček dôkladne zalejeme

Je dobré, keď stromy vysádzajú dve osôb; jedna stromček pridržiava, druhá ho zasypáva.
Vysadený stromček priviažeme ku kolu, aby mohli klesať súčasne s usadením pôdy. Až po úplnom usadení ho ku kolu priviažeme dôkladnejšie. Skontrolujme, či neodiera peň stromčeka.

Stromy vysádzané na jeseň, režeme až na jar. Pri stromčekoch vysádzaných na jar urobíme rez ihneď.

V prípade, že sme stromček nútení vysádzať na doteraz nespracované miest príprava pôdy bude náročná a pomerne nákladná. Pôdu pre výsadbu musíme prevrstviť (rigolácia) do hĺbky 60 až 70 cm, zbaviť ju trvácich burín a obohatiť ju o organickú hmotu, a živiny a zlepšiť jej fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti.

Pri hlbokom spracovaní zapravíme do nej organické hnojivá (maštaľný hnoj, kompost) v množstve 8 až 10 kg na 1 m2 a zároveň pridáme 0,2 až 0,3 kg superfosfátu a síranu draselného.