Voľba tvarov ovocných stromov
Ovocné stromy - voľba tvarov
Úspechy pri pestovaní ovocia závisia od mnohých okolností. K tým základným patrí voľba druhov a odrôd ovocných stromov.Nikdy nekupujeme ovocné stromy len preto, že ich nám niekto ponúka. Kupovať alebo sadiť stromy, o ktorých nevieme nič — alebo skoro nič — je risk, ktorý síce niekedy môže vyjsť, ale vo väčšine prípadoch nám takéto „inkognito" stromy prinesú len sklamanie a stratu nášho drahocenného času.
Prvé poznatky o ovocných stromčekoch môžeme získať, ak sa rozhliadneme po okolí. Susedia záhradkári iste vedia, čomu sa v tejto oblasti najviac darí. Bolo by zlé, ak by sme chceli pestovať odrody, ktoré pre dané pomery nebudú vhodné.
Ovocné stromy sa delia podľa tvaru na:
- vysoko kmenne,
- polokmene,
- štvrťkmene,
- zákrpky,
- vretená,
- ovocné steny.
Nevýhodou vysokokmeňov je, že ich len veľmi ťažko môžeme chemicky i mechanicky ošetrovať. Po vysadení začínajú pomerne neskoro rodiť a zber plodov je pomerne náročný. Okrem toho stromy majú príliš veľké koruny, a tým v záhradke zaberajú veľa miesta, Vysokokmene sú vhodné tam, kde chceme mať tieň a hlavne, keď máme pre ne dostatok miesta.
Výhodou štvrťkmeňov je, že začínajú skôr rodiť, ľahšie sa ošetrujú a ľahšie sa zberá úroda. Môžu sa vysádzať hustejšie, takže ich môžeme mat v záhradke viac, je pod nimi dostatok miesta a svetla pre pestovanie podplodín. Vetvy štvrťkmeňov siahajú nízko nad zem a chránia tak kmeň pred zamrznutím. Štvrťkmene sú vhodné pre broskyne, višne, čerešne a slivkoviny.
Podobné výhody ako štvrťkmene majú i zákrpky. Zaberajú málo miesta, ľahko sa ošetrujú a aj zber je jednoduchý. Na rovnakej ploche môžeme vysadiť viacej druhov i odrôd. Zákrpky tiež začnú skoro po výsadbe rodiť.
Tvary s ešte menšou korunou nazývame vretená. Používame ich najmä u jabloní. Na plochu, ktorú nám zaberie jeden vysokokmeň, môžeme vysadiť aj desať vretien.
Stromy, ktoré majú na rozdiel od zákrpkov vedené vetvy len dvoma smermi, môžeme tiež pestovať vo forme ovocných stien. Pod ovocnými stenami rozumieme také technologické pestovanie ovocných druhov, pri ktorých sa uplatňujú sploštené tvary. V praxi už poznáme veľa sploštených tvarov korún ovocných stromov.
Všeobecne ich spoločným znakom je, že kostrové konáre sa im vedú v smere radov, a to buď jedným alebo obidvoma smermi. Na začiatku jari sa necháva spravidla iba dlhší alebo krátky rodivý obrast. Po dopestovaní sa koruny stromov navzájom dotýkajú.
Medzi radmi stromov sa udržuje pracovná ulička, ktorá slúži na ošetrovanie stromov, pôdy a tiež slúži aj pri oberaní ovocia.
Oporou ovocných stien bývajú zväčša drôtenky alebo rôzne konštrukcie, ale sú aj také stromy, ktoré konštrukciu nepotrebujú. Stromy sú už v škôlke vyššie očkované a potom sa hlbšie sadia.
Stromy sú na typových podpníkoch a v praxi sa rôznymi pestovateľskými metódami - ohýbaním vetví a ich vyväzovaním, navzájom spájajú.
Vytvorí sa stena, pri ktorej sú oporou stromy navzájom.
Ovocné steny v praxi najviac uplatňujeme pri pestovaní:
- jadrovín (jablone, hruška),
- menej sa využívajú už pri kôstkovinách. Odporúčajú sa jedine u broskýň a višní.
Z drobného ovocia sa môžu dobre využiť pri pestovaní ríbezlí a malín.
Stromy začíname tvarovať v ovocných stenách už po výsadbe. Niektoré ohýbame do vodorovnej polohy a niektoré rastú pod rozličnými uhlami. Kostrové konáre sa skracujú len veľmi málo alebo vôbec nie. Nakláňajú sa a pritom sa zohľadňuje sila ich rastu.
Rez sa uplatňuje iba v prvých rokoch po výsadbe a spočíva najmä v skracovaní stredníka. Rast konárov do dĺžky, ako aj ich obrastanie rodivým obrastom, sa reguluje zmenou uhla odklonu.
Pri výbere ovocného stromčeka sa riadime zásadou, že čím menšia záhradka, tým menší tvar stromu. Na malej ploche môžeme mať väčší počet stromov, takže môžeme pestovať väčší sortiment s postupným dozrievaním a tak si zabezpečiť ovocie prakticky po celý rok.
Pri výsadbe ovocných stromčekov nezabúdajme na slnko. Niekoľko košatých, vysokokmenných stromov na južnej, juhozápadnej strane by nám zatienilo, znehodnotilo celú záhradku — na južnej strane budeme počítať s nízkymi porastmi, prechádzajúcimi do krikov, zákrpkov a pre vyššie stromy vyhradíme skôr severnú stranu. Nezabúdajme ale, že pre nášho „severného suseda" je to strana južná a že mu tiež nemôžeme zatieniť celú plochu.
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|














Komentáre budú uverejnené po ich schválení.
Ďakujem za pochopenie