Ovocné stromy – výsadba

Najvhodnejšia doba na výsadbu ovocných stromčekov je jeseň a to v mesiacoch október — november.
Výsadba stromov je v krajnom prípade možná i v decembri pred zamrznutím pôdy. Dôležitá je teplota pôdy. Nemala by byt nižšia ako 4 až 6 °C a to i niekoľko dní po sebe.

Výhodou jesennej výsadby je dostatok vlahy, z ah oj en i e rezných rán do jari, a vytváranie nových koreňových vláskov. Výsadbou v jeseni sa dosahuje aj lepšia „prijateľnosť“ stromčekov.

Na jar sadíme orechy, marhule, broskyne a niektoré ďalšie druhy v chladnejších, vlhkejších polohách, kde jesenná výsadba nemá žiadne prednosti. Zvlášť broskyne sadíme zásadne na jar, pokiaľ sme ich nevykopali v škôlke v jeseni.

V prípade, že sme z akejkoľvek príčiny stromy nevysadili na jeseň, založíme ich hlbšie do zeme, zavlažíme a ochránime proti poškodeniu mrazom a zverou.
Vysádzame ich na jar do jám, ktoré sme vykopali už na jeseň v predchádzajúcom roku. Mráz rozdrobí hrudy a skvalitní štruktúru pôdy.

Jarný termín sadenia stromčekov je určený počasím od konca februára do konca apríla. Pôda pri sadení by mala byť vlhká, nie mazľavá.

O veľkosti jamy rozhoduje predovšetkým kvalita pôdy a nie veľkosť stromčeka.
V dobrých hlbokých a humusovitých pôdach nie je nevyhnutné pripravovať jamy veľkých rozmerov.
V chudobných pôdach s nízkym obsahom humusu, kopeme jamy priestrannejšie a zároveň sa usilujeme vhodnými úpravami zlepšiť i okolie jám, a to prevrstvením, zeleným hnojením, použitím maštaľného hnoja, rašeliny a priemyselných hnojív.

V záhradkách sa pestujú obyčajne zákrpkové ovocné stromy. Pre ne je najvhodnejšie vykopať jamu asi 80 x 80 cm širokú a asi 60 cm hlbokú, podľa toho, na akom podpníku je ovocný stromček naštepený.

Do vykopanej jamy je vhodné dať potrebné živiny vo forme minerálnych i prírodných hnojív. Spodok jamy i bočné steny treba posypať nehaseným prachovým vápnom.

Osvedčilo sa mi dať do takto upravenej jamy „zajačie“, poplastované pletivo proti hryzcom. Jamu zasypať asi 5 cm vrstvou hliny, na to nasypať asi 500 g umelého hnojiva — draselnú soľ a superfosfát, prípadne NPK.

Hnojivo treba prisypať asi 5 až 10 cm vrstvou hliny. Nakoniec dáme podľa možností vrstvu maštaľného hnoja, ale môže byť i rôzny trus domácich zvierat, a to aj čerstvý, lebo kým sa k nemu dostanú korene, hnoj úplne dozreje a potom už nepoškodí korene stromčeka.

Hnoj prikryjeme vrstvou humusovej pôdy. Všetko dobre ušliapeme, aby sa stromček po zasadení neprepadol do zeme. Do takto pripravenej pôdy a navrstvených živín vysadíme stromček, ku ktorému z bokov jamy pritiahneme pletivo až po pník stromčeka – proti hryzcom.

Pred výsadbou — aby sme nepoškodili korene — zatlčieme do jám kôl (2 — 3 týždne pred vlastnou výsadbou) z južnej strany, ktorý bude siahať po korunu stromov, nie vyššie, aby neodieral konáre.
Nezabudnime pritom rátať s časťou kola, ktorú zatlčieme do zeme — plus hĺbka jamy. Len pri zákrpkoch, toto pravidlo neplatí. Kôl ponecháme nad zemou 100 cm, aby sme oň mohli priviazať stredný konár.

Kôl má byť z tvrdého dreva a jeho spodnú časť je vhodné impregnovať. Osvedčilo sa mi aj opálenie plynovou lampou až do čierneho uhlíka.

Dôležité je stromček vysadiť do správnej hĺbky, ako rástol v škôlke. Koreňový kŕčok má byť tesne na úrovni pôdy a miesto štepenia nad povrchom pôdy.

Kry a kmienkové tvary egreša a ríbezlí vysádzame o 0,10 až 0,15 m hlbšie ako rástli v škôlke.
Pred vlastnou výsadbou upravíme najskôr koreňový systém. Odstránime všetky poškodené korene a ostatné korene skrátime hladkým rezom. Aby sme podporili zakorenenie, korene môžeme pred vysádzaním namočiť do kaše z humusovej hlinitej ornice s prídavkom kravinca.

Pri vlastnej výsadbe na dno jamy nahrnieme vrstvu ornice, pričom z nej upravíme malý kopček, na ktorý rovnomerne rozložíme korene a prihrnieme k nim ornicu. Zároveň stromčekom potrasieme, aby pôda vyplnila všetky priestory medzi koreňmi, aby sa nevytvárali medzi nimi vzduchové medzery, v ktorých korene plesnivejú a stromček sa potom zle ujíma.

Pri potriasaní stromček zároveň povyťahujeme, aby bol zasadený v správnej hĺbke. Pôdu potom pritlačíme a ešte prihrnieme zeminou až po koreňový kŕčok — predtým stromček dôkladne zalejeme

Je dobré, keď stromy vysádzajú dve osôb; jedna stromček pridržiava, druhá ho zasypáva.
Vysadený stromček priviažeme ku kolu, aby mohli klesať súčasne s usadením pôdy. Až po úplnom usadení ho ku kolu priviažeme dôkladnejšie. Skontrolujme, či neodiera peň stromčeka.

Stromy vysádzané na jeseň, režeme až na jar. Pri stromčekoch vysádzaných na jar urobíme rez ihneď.

V prípade, že sme stromček nútení vysádzať na doteraz nespracované miest príprava pôdy bude náročná a pomerne nákladná. Pôdu pre výsadbu musíme prevrstviť (rigolácia) do hĺbky 60 až 70 cm, zbaviť ju trvácich burín a obohatiť ju o organickú hmotu, a živiny a zlepšiť jej fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti.

Pri hlbokom spracovaní zapravíme do nej organické hnojivá (maštaľný hnoj, kompost) v množstve 8 až 10 kg na 1 m2 a zároveň pridáme 0,2 až 0,3 kg superfosfátu a síranu draselného.

< Dozadu		Dopredu >