Opelenie — základ úrody

Pri vysádzaní ovocných stromčekov by sme mali myslieť na to. Si sú vysadené stromy schopné opeliť sa vlastným alebo cudzím peľom. Väčšina stromov je totiž cudzoopelivá a to znamená, že sa nedokáže opeliť vlastným peľom a na oplodnenie potrebuje peľ z iných odrôd, ktoré sú dobrými opeľovačmi. Len nepatrná časť ovocných kultivarov a druhov má čiastočnú schopnosť vyvinúť plod aj bez opelenia. Takéto plody sú často zdeformované alebo malé, pretože veľkosť plodu závisí aj na dokonalosti a počte opelených vajíčok v semenníku plodu.

Opelenie a po ňom nasledujúce oplodnenie sú teda veľmi dôležité faktory; ovplyvňujú výšku a kvalitu úrody ovocných stromov. Čo je opelenie, to je skúseným záhradkárom — ovocinárom známe, ale pre tých začínajúcich „prezradíme", že opelenie je vlastne prenesenie peľu (samčej pohlavnej bunky) na bliznu piestika, v ktorom sú vyvinuté samičie pohlavné bunky. Peľové zrnko preniká cez énelku až do semenníka, v ktorom sa spojí samčia pohlavná bunka s vajíčkom. proces nazývame oplodnenie. Od toho okamihu začína oplodnené vajíčko rásť a vzniká z neho semeno. Semeno sa postupne premieňaná plod obsahujúci semeno. Ak si teda pochutnávame napríklad na jabĺčku, jeme vlastne jeho semenník a semená nájdeme v prostriedku plodu.

Základným predpokladom dobrého oplodnenia je teda schopnosť blizny prijať peľ, ktorý musí byť zrelý.

Blizna je po otvorení kvetu, zelená, má vodnatý povrch. Po určitom čase začne hnednúť a schnúť, Suchá blizna, poškodená mrazom či snehom, nezabezpečí vyklíčenie peľu a oplodnenie je znemožnené. Skúsení pestovatelia ovocných stromov vedia, že bohaté kvitnutie neznamená vždy bohatú úrodu, že v rokoch so slnečným teplým počasím v dobe kvitnutia ovocných stromov je odpad kvetov menší a výnosy sú vyššie, ako v rokoch chladnejších s daždivým počasím. Nepriaznivý vplyv na bohatosť úrody majú aj vysušujúce vetry.

Prenos peľu sa môže uskutočniť pomocou vetra alebo pomocou hmyzu, najmä včiel {jablone, hrušky, čerešne, višne, marhule, broskyne, ríbezle a iné). Pri svojej činnosti v záhrade musíme počítať s tým, že včely navštevujú prakticky väčšinu kvitnúcich rastlín. Pritom sa často stáva, že striekame prípravkami ničiacimi škodlivý hmyz práve kvitnúce rastliny alebo stromy, pod ktorými kvitne napríklad burina. Lenže aj včely sú hmyzom, citlivým na tieto prípravky, a teda ich usmrcujeme. Prelo zásadne kvitnúce rastliny insekticídmi nestriekame. Kvitnúcu burinu pod stromami najskôr pokosíme a striekame — keď už striekame — až na druhý deň. Včely si treba vážiť pre ich nenahraditeľnú opaľovaciu činnosť, chrániť ich.

Niektorí ľudia tvrdia, že včely vyžierajú a poškodzujú niektoré sladké a šťavnaté druhy ovocia. Treba si uvedomiť, že včela nemá hryzadlá ako osa a sršeň. Jej ústne ústrojenstvo je prispôsobené len na sanie.

Teda môže vysávať len šťavu z poškodeného plodu. Proti osám, sršňom a tým aj nepriamo proti vysávaniu plodov včelami bojujeme lapacími fľašami. Rozvešiame ich na stromy, naplnené do polovice zriedeným pivom, ovocnými muštami a inými mierne sladkými a kvasiacimi roztokmi. Pre včely tieto zriedené roztoky nie sú lákavé.
Pri vysádzaní ovocných stromov teda treba brať do úvahy ich schopnosť opeliť sa vlastným alebo cudzím peľom. Zopakujme si, že väčšina ovocných druhov je cudzoopelivá, na opelenie potrebuje peľ iných odrôd. Samoopelivé odrody môžu byť opelené peľom toho istého kvetu, môžeme ich teda vysádzať samostatne, bez blízkej prítomnosti iných odrôd. I samoopelivé odrody rodia lepšie, ak sú opelené cudzím peľom.

Opelenie podľa druhov ovocia

Jablone sú prevažne cudzoopelivé, teda na oplodnenie potrebujú nevyhnutne peľ inej odrody. Pri vysádzaní jabloní musia byť preto zastúpené viaceré odrody kvitnúce približne v rovnakej dobe.

Hrušky sú tiež cudzoopelivé. Pri vysádzaní musíme zvoliť najmenej dve odrody vzájomne sa dobre opeľujúce a súčasne kvitnúce,

Čerešne sú prevažne cudzoopelivé, a medzi niektorými odrodami existuje jednostranná alebo aj vzájomná neznášanlivosť. Medzi čerešňami a višňami je možnosť vzájomného medzidruhového oplodnenia. Preto je možná prípadná kombinácia čerešní a súčasne kvitnúcich višní.

Višne: tu poznáme odrody cudzoopelivé, samoopelivé i neisto samoopelivé. Cudzoopelivé višne odporúča vysádzať vo viacerých odrodách, aby zabezpečilo spoľahlivé opelenie.

Slivky a ringloty sú samoopelivé i cudzoopelivé. Pri cudzoopelivých odrodách bývajú problémy výberom vhodného opeľovača a zabezpečením preň peľu, najmä včiel, ktoré uprednostňujú í kvitnúce druhy.
Marhule a broskyne sú samoopelivé. V niektorý rokoch býva slabá násada plodov aj napriek tomu, že stromy bohato zakvitli a nevyskytli sa a jarné mrazy. Marhule majú veľmi krátku dol kvitnutia a ak sa v tom čase ochladí, podstatne zhoršia podmienky pre opelenie.

Orechy sú samoopelivé, ale na tom istom strome dozrievajú podľa počasia samčie kvety o niečo neskôr ako samičie a nemusí nastať opelenie. Preto je dobré vysádzať niekoľko orechov spolu, čím sa lepšie zabezpečí: opelenie.

Biele a červené ríbezle sú samoopelivé. Odrody čiernych ríbezlí sa vyznačujú rôznym stupňom samoopelivosti,

Egreše, maliny, černice sú zväčša samoopelivé takže odrody sa môžu vysádzať aj samostatne.

Jahody možno vysádzať tiež samostatne, preto opelenie nie je viazané na prítomnosť inej odrody.

< Dozadu		Dopredu >