záhrada v máji botanical

Najnovšie...

kompava - výživoté doplnky


predaj bylín

herbár
rady bylinare karla
quadra synergy
nadeje
zore
eutrofia
walmark
homeopatia-abc

laboratorny sprievodca


Úvodná stránka Rady a skúsenosti

Záhrada

Záhrada v novembri

Ovocná záhrada v novembri

  • V októbri sa končí zber úrody, končí sa väčšinou i vegetácia a zberáme už aj ostatné zimné kultivary jabĺk a hrušiek. Ak je ešte priaznivé počasie, so zberom sa neponáhľame a necháme zimné ovocie čo najdlhšie na stromoch. Predčasne obraté plody počas skladovania rýchlejšie vädnú, majú nižší obsah cukrov a aromatických látok, čo sa prejaví v konečnom dôsledku zhoršením chuti. Zimné hrušky je potrebné nechať na strome čo najdlhšie. Prípadné prízemné mrazíky plodom neuškodia. Pri zbere zo stromov odstraňujeme i všetky choré a poškodené plody, čím obmedzíme šírenie chorôb a škodcov; v žiadnom prípade ich nedávame do kompostu.
  • Október, prípadne začiatok novembra je vhodný na výsadbu ovocných stromčekov. Niekedy sa predĺži až do decembra, ale to nás nemusí znepokojovať. Sneh ani mrazíky nie sú vážnou prekážkou, treba len dbať, aby medzi korene pri zasypaní jamy zeminou sa dostala kyprá pôda, aby tam nevznikli vzduchové bubliny, pretože by mohli spôsobiť namrznutie koreňov. Musíme pamätať na vlahu. Stromy pri výsadbe treba dôkladne za vi a žiť aj niekoľkými vedrami vody. Príčinou neujatia sa a hynutia stromčekov vysadených na jeseň býva väčšinou uschnutie z nedostatku vlahy. Vysadené a dobre poliate stromčeky prikopčíme vysoko, až do polovice kmeňa, aby sme v pôde zachovali čo najdlhšie kvapalný režim vody a umožnili stromkom vodu prijať. Dreviny náročnejšie na teplotu pôdy vysádzame až na jar (marhule, broskyne). Mladé stromy chránime pred zajacmi chráničmi okolo kmeňa (papier, PVC, husté drôtené pletivo).
  • Ešte pred napadnutím snehu je vhodné obdobie na preventívnu ochranu proti niektorým ochoreniam ovocných drevín, a to najmä chrastavitosti jabloní, antraknóze ríbezlí, červenej škvrnitosti sliviek a niektorým ďalším. Huby, ktoré sú pôvodcom týchto chorôb, prezimúvajú na opadaných listoch a po jarných dažďoch bývajú zdrojom infekcií mladých výhonkov a listov. Preto robíme mechanickú preventívnu súčasť ochrany — likvidujeme opadané lístie zhrabovaním a spálením.
  • V októbri pokračujeme v rozmnožovaní ríbezlí a egrešov drevitými odrezkami. Odrezky dlhé 0,15 až 0,20 m sadíme tak, aby nad úrovňou pôdy zostal iba vrchný púčik.
  • Záhon jahôd nesmieme nechať zaburiniť. Z porastu treba odstrániť a spáliť všetky rastliny, ktoré nevyzerajú zdravo. Koncom októbra prihrnieme k sadeniciam pôdu. Je to osvedčené zvlášť pri novej výsadbe.
  • Koncom jesene kypríme pôdu okolo stromov a krov tak, aby sme nepoškodili korene. Okolo kríkov ríbezli, egrešov a porastu malín rýľujeme plytšie. V oblastiach s častým výskytom holomrazov nastelieme do medzí riadkov jahôd maštaľný hnoj alebo kompost, prípadne inú vhodnú organickú hmotu. Týmto agrotechníckým zásahom zabránime vyťahovaniu rastlín mrazmi. Môžeme to uplatniť aj pri plytko koreniacich podpníkoch ovocných drevín.
  • Neskoršie spracovanie pôdy okolo stromov a krov, keď sa strieda občasný mraz s odmäkom, stromy poškodzuje, poranené korienky môžu zahnívať a ak sú poškodené konáre, môže to spôsobiť až uhynutie stromu. Najcitlivejšie na poškodenie kmeňovej sústavy sú jablone, hrušky, orechy a bobuľoviny.
  • Súčasne s kyprením pôdy robíme aj jesenné hnojenie. Ovocné stromy prihnojíme fosforečnými a draselnými hnojivami. Keďže pre záhradkárov sú najdostupnejšie kombinované hnojivá, prihnojujeme ich Cereritom alebo NPK, Každé tri alebo štyri roky prihnoj ujeme aj maštaľným hnojom alebo kompostom v dávke 15 až 20 kg na strom. Maštaľný hnoj rozhodíme po povrchu a zapravíme do pôdy; zabezpečíme ovocným drevinám nielen potrebné živiny, ale aj ochranu koreňovej sústavy pred zmrznutím počas tuhej zimy.
  • Väčšina našich pôd má sklon k sústavnému okysľovaniu, preto treba pridávať drevinám tiež vápnik. Používa sa buď jemne mletý vápenec, pálené vápno, vápenný prach alebo saturačné kaly (najmä v roku, keď nehnojíme organickými hnojivami alebo hnojivami, ktoré obsahujú dusík v čpavkovej forme).
  • Jeseň je najvhodnejším obdobím na rýľovanie, pretože nasledujúce zimné počasie nám pomôže rozdrobiť aj menšie hrudy.
  • Ak sme si včas pripravili stanovište pre malú môžeme ich vysadiť ešte neskoro v jeseni. Sadíme i na vzdialenosť 0,45 m od seba. V pripravenej jame rozprestrieme korene a zasypeme asi 8 cm vrstiev zeminy.
  • Nezabúdame ani na uskladnené ovocie. Pravidelne ho kontrolujeme, nahnité plody odstraňujeme. Nezabudnime kontrolovať teplotu, vlhkosť a podľa potreby vetráme. Vhodným vetraním môže; dosiahnuť v novembri 3 — 5 °C. Kolísanie teple pôsobí obzvlášť nepriaznivo na skladovanie ovocia urýchľuje jeho dozrievanie. Nebezpečná teplo ktorá urýchľuje dozrievanie, je teplota nad 10 Najvhodnejšia vlhkosť vzduchu je 85 až 90 percent.

Ako rezaať drobné ovocie

Rez drobného ovocia

Rez drobného ovocia je oproti rezu ostatných ovocných druhov pomerne jednoduchý. Vzhľadom na časté obmieňame dreva sa prípadné chyby v reze dajú ľahko a rýchlo napraviť. Podstata úspechu pri pestovaní bobuľovín spočíva v tom, nakoľko sa nám podarí vypestovať dostatočné množstvo mladého, silného a zdravého dreva s bohatým plodonosným obra s tom.

Rez ríbezlí a egrešov. Na jar, opatrne odhrnieme zeminu od v jeseni vysadených krov a všetky výhonky skrátime — u starších sadenie na 1 — 2 púčiky, u silnejších na 3 — 5 púčikov. Rastlina lepšie zakorení a vytvorí silné letorasty — základy budúcich výhonkov. V druhom roku potom ponecháme všetky najsilnejšie, vzpriamené výhonky a všetky slabé buď celkom odstránime alebo ich skrátime na 1 — 2 púčiky. Ponechané silné výhonky u bieloplodých a červeno-plodých odrôd skrátime pre lepšie vytvorenie obrastú asi o 1/5 — 1/4 od bázy výhonkov. Výhonky čierno-plodých odrôd, ktoré dobre vytvárajú obrast po celej dĺžke, neskracujeme. Po tomto tzv. výchovnom reze odstránime všetky nadbytočné, slabé a nevhodne umiestnené výhonky a udržiavame ker s 8 — 12 plodnými výhonkami, čo je vlastne už súčasť tzv. udržiavacieho rezu. Pri reze skracujeme či odstraňujeme aj tie výhonky, ktoré by korunu kra nežiaduco zhusťovali. Nikdy neskracujeme plodonosný obrast.

Po tretej (najneskôr po štvrtej) úrode odrežeme čo najnižšie nad zemou odrodené výhonky a namiesto nich ponecháme potrebný počet nových výhonkov, ktoré u bieloplodých a červenoplodýeh odrôd skracujeme o 1/5 až 1/4. V podstate teda ide o tzv, zmladzovací rez. Všetky tri uvedené rezy sa teda navzájom prelínajú.
Najčastejšou chybou pri pestovaní ríbezlí je oddiaľ ovanie zmladzovacieho rezu až dovtedy, kým sa výrazne nezníži bohatosť úrody a nezhorší kvalita plodov.
Pri egrešoch platí tá istá zásada ako pri ríbezlí a c h. Ponechané výhonky na kre skracujeme o 1/3 — 1/2, a to na vnútorný púčik kra. Na kre nechávame najviac S — 6 najsilnejších plodných výhonkov.

Po vysadení stromčekových egrešov skrátime v predjarí všetky silné konáre na 2 — 3 púčiky, slabé na 1 púčik. Aj keď nám zo zakúpeného stromčeka ostane len kmeň s nepatrným počtom konárikov, skrátenie je nutné — pre dobré zakorenenie a tvorbu dostatočného množstva silných a dlhých konárikov v budúcom roku. Pri výchovnom reze v druhom roku ponechávame pre stavbu korunky len 4 — 5 najsilnejších a čo najpravidelnejšie rozmiestnených konárikov, ktoré skrátime o 1/3, Prebytočné konáre skrátime: zase na 2 — 3 púčiky. V 3. roku pri presvetľovanom reze skracujeme všetok obrast — silné konáre na 1púčik, stredne silné na 2 — 3 púčiky a najsilnejšie
na 3 — 5 púčikov.

Rez stromčekových ríbezlí je podobný ako u egrešov, Po výsadbe sa všetky konáre skrátia na 2 — 3 púčiky a v druhom roku ponechané konáre (5 — tí vhodne rozmiestnených) skrátime asi o 1/3 — 1/4. Konáre zmladzujeme po 3 — 4 rokoch,
Pretože ríbezle a egreše nevytvárajú hojivé pletivá ako iné ovocné dreviny, výhonky a konáre skracujeme asi 1 cm nad púčikom. Pri reze a či pri strihaní výhonkov, prípadne krov — pri nedodržaní uvedenej miery — by púčik zaschol.
Rez malín a ostružín. Rez malín a ostružín je veľmi jednoduchý. Ak sme výhonky skrátili pri sadení, v jari ich už skracovať nemusíme. Pri jarnej výsadbe skracujeme výhonky asi na 2 — 3 púčiky, t. j. na 20 — 30 cm. V ďalšom roku odstránime čo najnižšie nad zemou všetky slabé alebo choré výhonky a ponecháme len najsilnejšie. Pri šírke pásu 0,5 m a diaľke 2m ponecháme na 1 m1 asi B — 12 výhonov.
V treťom roku i v ďalších rokoch po výsadbe každoročné vylamujeme, odrezávame tesne nad zemou, odplodené výhonky a slabé, choré výhony. U ponechaných výhonkov skracujeme pri pučaní vrcholovú, nevyzretú časť smerom zhora dole za druhým až tretím pučiacim púčikom.

Vzpriamene rastúce odrody ostružín režeme podobne ako maliny. Pretože vytvárajú často dl obrast už na letorastoch, skracujeme ich asi za 4 5. púčikom,
U poliehavých odrôd ponechávame 3 — 4 letora: ktoré v priebehu vegetácie vyväzujeme (na konštrukciu) tak, aby mali čo najviac svetla. Konce letorastov neskracujeme. Skracujeme narastajúce výhonky obrastú v dobe, keď dorastajú do dĺžky 1 m a to 2 — 4 púčiky.

Drobné ovocie môžeme rezať v priebehu celého roka. Odplodené výhonky ríbezlí a egrešov, ktoré chceme zmladiť, môžeme odrezať hneď po zbere úrody. Tým sa zlepšia svetelné podmienky vo vnútri alebo stromčeka a nové letorasty lepšie dozrievajú. Podobne môžeme odstraňovať í odplodené výhony malín. (Odstraňovať odplodené výhonky v neodrodených rastlinách je výhodné, pretože sa v nich lepšie orientujeme.

Ako pestovať maliny a černice

Pestujeme maliny a černice

K drobnému ovociu patria aj maliny a černice, ktorým sa u nás začína venovať čoraz väčšia pozornosť. Ich plody sa konzumujú čerstvé a v domácnostiach sa spracovávajú na hodnotné výrobky, prípadne sa zmrazujú. Vzrastajúci dopyt stále prevyšuje ponuku.
Kultivary rastlín
Pestované kultivary malín môžeme rozdeliť na raz rodiace a na celoročné, kultivary černíc na rastúce vzpriamene a plazivé.
Nároky na stanovište, pôdu
Maliny a černice vyžadujú chránenú slnečnú polohu, pretože prvým predpokladom ich úspešného pestovania je každoročné riadne vyzretie dreva. Na takýchto stanovištiach výhonky dobre dozrievajú, nenamŕzajú a rastliny vytvárajú bohatú a pravidelnú úrodu veľkých plodov.

Maliny často nachádzame vysadené pod stromami ako podplodiny, ale neopláca sa to, zle rodia a príliš vyčerpávajú stromom pôdu.
Maliny vyžadujú stredne ťažké, skôr hlinité, kypré, humusovité pôdy a dostatok vody najmä v období tvorenia plodov. V mokrej pôde slabo rodia a rýchlo odumierajú, spodná voda nesmie byť vyššia ako 150 cm.

Černiciam sa darí v priepustnej, humusovitej, ílovopiesočnatej pôde dostatočne zásobenej vodou. Na pestovanie sú nevhodné plytké, ľahko vysychajúce Štrkovité pôdy chudobné na živiny a zatienené studené polohy. Zvlášť plazivé černice si vyžadujú teplú polohu.

Výsadba

Sadenice černíc vysádzame spravidla na jar, pretože ich riedke drevo v priebehu zimy ľahko stráca vodu a nevyvinutý koreňový systém nie je schopný stratu vody doplňovať. Ich značné uhynutie po zime nie je spôsobené mrazom — ako sa často nesprávne domnievame — ale tým, že uschnú. Najlepšie sa ujímajú už napučané sadenice. Sadíme ich do radov vzdialených od seba 2,5 m. Vzpriamene rastúce kultivary vysádzame v radoch 1 — 1,5 m a plazivé 2 — 3 m od seba.

Pri vysádzaní plazivých odrôd, ktoré mnohí záhradkári vysádzajú k plotom a stenám, odporúčame zhotoviť rôzne drevené konštrukcie alebo drôtenky s výškou drôtu nad zemou 60, 140 a 220 cm.
Kry v dobrých podmienkach a pri dobrom ošetrovaní rodia na jednom mieste 10 až 15 rokov, niekedy aj dlhšie.

Maliny vysádzame obyčajne v októbri. Ak sme pozemok pred výsadbou riadne upravili (hlboko porýľovali, dobre pohnojili), stačí pri výsadbe vyryť rýľom jamku len lak širokú a hlbokú, aby sa v nej ostrým nožom skrátené korene sadeníc voľne rozložili, teda asi 30 x 30 x 30 cm.
Maliny a černice vysádzame asi o 3 — 5 cm nižšie, ako rástli v škôlke. Dávame pozor, aby sme nepoškodili podlhovasté pupene na koreňovom kŕčku; keď sa poodlamujú, rastlina zahynie.
Hnojenie
Vzhľadom na intenzívnu tvorbu mladého dreva a na rýchly vývin plodov od doby kvitnutia do doby zberu majú tieto ovocné druhy zvýšené nároky predovšetkým na hnojenie. Každý rok v predjarí a pred kvitnutím prihnojujeme viaczložkovými granulovanými hnojivami NPK a Cereritom v dávke 35U — 550 g na 10 m-. Každý 3. — 4. rok do pôdy zapracujeme dobre dozretý kompost.

Škodcovia, choroby

Zo škodcov sa na malinách pomerne často vyskytuje byľomor malinový. V období od mája do septembra poškodzuje kríky. Jeho larvy vyžierajú v pletivách výhonkov plytké chodbičky. Výhonky neskôr zasychajú. Napadnuté výhonky treba odrezať a spáliť. Na ničenie hyľomorov sa používa postrek prípravkami Soldep a Lidykol.
Červivosť ovocia spôsobuje maliniar ružový. Proti nemu na začiatku kvitnutia striekame Thiodanom 35 EC{0,15%).

Maliny napádajú aj virózy, predovšetkým mozaika, ktorá je nevyliečiteľná. Listy rastlín majú žlté bodky alebo škvrny. Najvhodnejšie je napadnuté rastliny vykopať aj s koreňmi a spáliť. Pretože vírusové choroby rozširuje najmä cicavý hmyz, pravidelným postrekovaním bojujeme predovšetkým proti voškám.
Černice napádajú obyčajne tie isté choroby ako maliny. Stáva sa, že niekedy plody černíc nedozrejú, mnohé z nich zostávajú červené. Príčinou býva napadnutie roztočom, ktorý sa živí plodmi, spôsobuje ich znetvorenie a zabraňuje dozrievaniu. Výhonky s napadnutými plodmi hneď po zbere spálime a v n sledujúcom roku v júni ich postrekujeme sírnatý: prípravkami.

Odrody malín a černíc

Granát — má plody stredne veľké až veľké, tu kužeľovité, dužina je šťavnatá, typicky malino1 chuti a vône. Plody dozrievajú koncom júna v prvej polovici júla. Ker rastie stredne vzpriamený Rubín - - má plody stredne veľké, podlhovasto-kužeľovité, dužina je šťavnatá, aromatická. Plody dozrievajú približne rovnako ako plody odrody Ginát. Ker rastie stredne vzpriamene.

Lloyd George — dvakrát rodiaca odroda má plody veľké, tupo kužeľovité, sú veľmi šťavnaté, slad! kyslé. Dozrievajú koncom júna až začiatkom júla Ker rastie stredne bujne, vzpriamene.

Wilsonova skorá — známa odroda tŕnistých má plody stredne veľké, dužina je sladká. Plody dozrievajú v júli až začiatkom augusta. Ker rastie stredne bujne a vytvára kry s menším počtom slabých vzpriamených na koncoch mierne ovisnutý výhonkoch.
Ostatné odrody ako Taylorova, Theodor Reimei Lucrétia za krutých zím namŕzajú.

Ako pestujeme jahody

Jahoda obyčajná

Ak máte v záhradke len trocha miesta „nazvyš", mali by ste ho venovať jahodám. Chutné aromatické plody, výnos 1 kg i podstatne viac z 1 m2, plynulé postupne dozrievanie, úroda už v prvom roku po vysadení, ktorú budeme môcť zberať ešte ďalšie tri roky. Jahoda má výbornú aromatickú chuť a množstvo vitamínov.
Kultivary rastlín
Kultivary v podstate možno zhrnúť do piatich skupín:

• Jahoda veľkoplodá raz rodiaca (dozrieva v júni a v júli).
• Jahoda veľkoplodá remontantka (dozrieva v júni a júli a potom na jeseň dáva ešte jednu menšiu úrodu).
• Jahoda veľkoplodá stálerodiaca (dáva plody spravidla od júna až do neskorej jesene).
• Jahoda drobnoplodá, tzv. mesačná (dáva menšie plody, ale mimoriadne aromatické — od júna do skončenia vegetácie). Jahody popínavé (prinášajú plody aj na odnožiach — poplazoch od júna do prvých mrazov).

V záhradách sa osvedčuje najmä 1., 2. a 4. skupina.
Nároky na stanovište, pôdu
Jahodám sa najlepšie darí na slnku, ale pomerne dobre aj v polotieni. Najvhodnejšie sú polohy s priemernou ročnou teplotou asi 7 stupňov celzia. Najvhodnejšie sú rovinaté polohy alebo mierne svahy s juhozápadnou expozíciou. Menej vhodné sú východné nechránené svahy, ako aj severné svahy.
Jahody nie sú zvlášť náročné na pôdu. Okrem extrémne suchých, neúrodných či veľmi ťažkých, vlhkých, podmáčaných pôd sa im darí všade. Najlepšie v hlinitopiesočnatých alebo piesočnatohlinitých s dostatkom humusu a živín. Pôdna reakcia má byť mierne kyslá až neutrálna. Aby jahody dobre rástli a rodili, musia mať zabezpečený dostatok vlahy. Ideálne množstvo je 600 — 700 mm ročne,

Výsadba

Jahody vysádzame skoro na jar alebo v druhej polovici augusta — až do polovice septembra. Neskoršia výsadba sa nedoporučuje, pretože rastliny do zimy nestačia zakoreniť a cez zimu často vymŕzajú.
Pôdu pred výsadbou zbavíme všetkej buriny, dobro pohnojíme kompostom a potom zrýľujeme. Pôdu po zrýľovaní dôkladne zalejeme vodou (z kanvy), aby pôda nasiakla vodou a lepšie uľahla.

Ťažšiu pôdu tesne pred výsadbou ľahko prekopeme a pohrabeme, ľahšiu stačí len pohrabať. Najlepšie je sadiť rastliny so silným kŕčkom — je to prechod medzi koreňmi a listami. Korene nesmú byť staré, poškodené, suché. Sadenice pred sadením musia byť mierne vlhké. Ak sú korene suché, pred sadením ich môžeme namočiť do vody. Nesmie to byť ale kaša z blata, lebo husté korene sa zlepia, hlinený bal môže stvrdnúť a ujatie rastliny môže byť ohrozené. Ak má rastlina zdravé a silné korene, môžeme jej ponechať všetky listy, keď sú korene slabšie, urobíme dobre, keď niektoré nadbytočné listy odstránime. Sadeniciam stačia tri plne vyvinuté listy.

Jamky do ktorých sadíme, majú byť dosť široké, aby sme korene mohli čo najviac rozprestrieť. Korene v jamke nesmú byť zahnuté alebo dokonca obrátené smerom hore. Po zasypaní pôdu dôkladne utlačíme, Správne zasadené sadenice, keď ich chytíme za listy, by sa nemali dať z pôdy ľahko vytiahnuť.
Ako hlboko rastliny vysádzať? Platí zásada, že tak hlboko ako rástli v škôlke. Srdiečko má byt asi 1 cm pod povrchom, pretože pôda po zaliatí uľahne, V záhradke pestujeme jahody udržiavaním jednotlivých trsov v spone 80 x 40 cm.

Hnojenie

Jahody prihnojujeme každý rok. V predjarnom období okolo trsov rozhodíme priemyselné viac zložkové hnojivá, ako je Cererit alebo NPK v dávke 350 — 650 g na 10 m:. Môžeme použiť aj Fragarín. Prihnojovanie má vplyv na veľkosť plodov. Druhýkrát prihnoj ujeme po zbere,
Škodcovia, choroby
Najviac škôd na jahodách spôsobuje pieseň sivá, ktorá sa na rastlinách objavuje za vlhkého a teplého počasia. V máji sa začnú vyvíjať na zelených plodoch voľným okom neviditeľné spóry. Plod po čase hnedne a objaví sa na ňom sivý povlak plesne, Z chemických prípravkov pred kvitnutím môžeme použiť Konilan 50 WP (0,1 %), Fundazol (0.05 %) alebo Euparen (0,25 %).
Občas sa na listoch jahôd objavujú červenkasté škvrny, ktoré neskôr zbelejú Toto hubové ochorenie spôsobuje, že silne napadnuté listy odumierajú. Preventívne môžeme použiť meďnaté prípravky.

Zo živočíšnych škodcov zdravie jahôd ohrozí kvetovka jahodová a roztočík jahodový. Kvetovka chrobáčik, ktorého samičky kladú vajíčka do vyhĺbeného otvoru pukov, roztočík je drobný žltkastý pavúčik, ktorý cicia na mladých listoch v srde jahody. Účinný prostriedok proti týmto škodcom postrek Metatíonom E 50 alebo Tiodanom 35 EC.
Proti kvetovke striekame na začiatku tvor pukov.

Odrody

Raz rodiace odrody: Senga Sengana (veľmi dobrá odroda, plody vhodné na konzumáciu i na konzerv vanie), Roxana (odroda vyniká dobrým zdravotným stavom a dobrou kvalitou plodov), Zefýr (sladkastá odroda s chutnými plodmi), Dagmar (odroda s veľ vysokou úrodou kvalitných plodov).

Remontné odrody: Lidka (odroda s dobrý' plodmi a dobrým zdravotným stavom), Os tára (odroda prinášajúca dobrú úrodu).
Mesačné jahody: Ruj a na (plody sú asi trikrát väčšie ako lesné jahody).

Popínavé jahody: Sem patrí odroda Sojana a KÍtererdbeeren Hummi.

Ako rozmnožovať drobné ovocie

Rozmnožovanie drevín drobného ovocia
Dreviny, ktoré prinášajú úrodu drobného ovocia, rozmnožujeme väčšinou vegetatívne. Skôr, ako budeme hovoriť o rozmnožovaní odrezkami, potápaním atď. Povedzme si, že vegetatívne rozmnožovanie má oproti generatívnemu svoje prednosti, ale aj nevýhody.

Hlavnou prednosťou je možnosť uskutočniť všetky jeho spôsoby v bežnej záhradníckej praxi. V podstate ide o najjednoduchšie práce: odrezať výhonok, nahrnúť zeminu k rastline a pod.
Druhou výhodou je bohatosť materiálu, z ktorého možno vypestovať nové jedince.
Tretia výhoda spočíva v tom, že za pomerne krátky čas môžeme vidieť výsledky svojej práce, či bola úspešná tým, že začína rásť nový ker.

Najväčšou nevýhodou vegetatívneho rozmnožovania je možnosť prenosu škodcov a chorôb z pôvodného jedinca na nový výpestok. Tomu sa dá zabrániť len výberom zdravého a správne dozretého množiteľského materiálu. A na to pamätajme!

Rozmnožovanie ríbezlí a egrešov

Rozmnožovanie zo zdrevnatených odrezkov. Zdrevnatené odrezky ríbezlí všetkých druhov a egrešov môžeme rezať od septembra do novembra, kým nemrzne. Odrezky si pripravíme z ročných výhonkov vyrastajúcich na dvoj-trojročnom dreve. Ich dĺžka má byť 15 — 20 cm. Keď sú na odrezkoch ešte listy, ihneď ich odstránime tak, že ponecháme z nich krátke stopky, aby výhonky nezaschli. Odrezky majú mať 4 — 5 púčikov. Spodný rez robíme blízko pod púčikom, horný až 10 mm nad púčikom. Malá vzdialenosť od púčika spôsobuje jeho schnutie a veľká zase blokuje korienky alebo pučanie. Ťažšie koreniace egreše a ríbezle zrezávame s pätkou starého dreva z ktorého spoľahlivejšie zakoreňujú. Pichľavé ostne egrešov skracujeme, aby pri manipulácii neprekážali.
Odrezky picháme do pripravenej hriadky so sypkou, výživnou a teplou pôdou. Zapustíme ich do kolíkom vyhĺbenej jamy tak hlboko, aby z pôdy vyčnievali len 1 — 2 púčiky. Pôdu k odrezkom pritlačíme a zalejeme vodou. V budúcich dvoch rokoch z púčika vyrastie krík.
Keď narezané odrezky z rôznych príčin nemôžeme zasadiť v jeseni, zväzok odrezkov založíme dolným koncom do polovice v pôde a vysadíme ich skoro na jar. Pred sadením spodné rezné plochy obnovíme ostrým nožom.

Rozmnožovanie polo zdrevnatenými odrezkami. Pri tomto rozmnožovaní odrezky ríbezlí a egrešov odoberáme v polovici júna, ich dĺžka má byť len 5 — 8 cm. Na odrezkoch ponecháme vrcholovú ružicu listov s 3 až 4 listami. Ostatné nižšie rastúce listy odstránime. vysadíme ich ešte v ten istý deň. Ak ich vysadiť z rôznych príčin nemôžeme, odrezky zasadíme do studeného pareniská asi 2 cm hlboko. Mierne ich kropíme vodou a zbytočne nevetráme. Všetky zdrevnatené odrezky potrebujú na zakorenenie veľa tepla a vlhkého vzduchu. Odrezky začíname otužovať vetraním a menším tienením. Zakorenenie poznáme podľa narastania nových listov. V parenísku ich necháme do jari a presádzame vždy s balíkom hliny.

Rozmnožovanie delením. Týmto spôsobom rozmnožujeme kríky na jar pri presádzaní. Materská rastlina sa rozdelí na niekoľko častí, na ktorých musí byt dostatok koreňov. Na toto rozmnožovanie sa hodia viac kríky staršie, ale nie prestarnuté,

Rozmnožovanie očkovými odrezkami. Toto rozmnožovanie používame vtedy, keď z malého množstva vzácnej odrody chceme namnožiť veľa rastlín. Z odrezaného letorastu odstránime hornú nevyzretú tretinu. Zo zvyšnej časti odstránime čepele listov a z výhonku narobíme jednoočkové odrezky — pod očkom režeme vo vzdialenosti 15 mm a nad očkom 25 mm. Odrezky zasadíme do substrátu tak, aby tretina očka vyčnievala nad substrátom a uložíme ich v takom prostredí, ako pri rozmnožovaní polozdrevnatenými odrezkami.

Rozmnožovanie kopcovaním. Toto rozmnožovanie sa dá robiť priamo na záhone. Materská rastlina sa celkom zreže nad pôdou. Z vedľajších púčikov na hlave rastliny vyrastá veľa výmladkov. Keď sú dlhé asi 15 — 20 cm, nakopcujeme prvý raz zeminu do výšky 10 cm, ako pri ohrňaní zemiakov. Kopček o mesiac zvýšime. Tretí raz ho opäť zvýšime na začiatku júla Zemina, ktorú prihŕňame, má byt vlhká a rastlinu treba pravidelne zalievať. Výhonky v kopčeku do jesene zakorenia. V jesení po opadnutí listov kopček rozhrnieme, korenáče oddelíme a vysadíme na trvalé miesto.

Rozmnožovanie malín a černíc

Rozmnožovanie pozdĺžnym (čínskym) potápanú Toto rozmnožovanie spočíva v tom, že na začiatkom letného obdobia mladé výhonky sa prihrnú do vykopanej hlbokej brázdy. Keď očká vypučia, mladé výhonky sa prihrnú úrodnou zeminou, aby sa zakorenili. V jeseni sa potápane rozrežú a korenáče vysadíme na trvalé miesto. Dlhé výhonky sa môžu potápať aj viacerými hadovitými oblúkmi.
Rozmnožovanie koreňovými odrezkami. Korene odrezky si pripravíme na jeseň tak, že z materskej rastliny odoberieme korene a rozrežeme ich na 6 -cm dlhé kúsky. Horné konce zrežeme kolmo, nadol a šikmo, aby sa pri zasadení zachovala polarita koreňov. Koreňové odrezky cez zimu uschováme vlhkom piesku a v chladnejšej pivnici a na jar vysadí mi'.
Rozmnožovanie čučoriedok, kľukvy a brusníc
Všetky tieto rastliny sa dajú rozmnožovať odrež 1 mi.

Rozmnožovanie jahôd

Medzi drobné ovocie sme zaradili aj jahody a preto hovorme o ich rozmnožovaní. Roznožujeme ich poplazmi, ktoré sa vytvárajú od k1 nútia až do ukončenia vegetácie. Keď na poplazmi začnú vyrastať prvé korienky, vyberieme ich z ] rastu a vysadíme v spone 10 x 15 cm na záhon, 1 sadenice zosilnejú o 2 — 'i týždne. V polovici augusta ich vysadíme na trvalé miesto, Neodnožujúce jahody rozmnožujeme delením trsov.

Bobuľoviny

Menej známe bobuľoviny

Keď sa opýtate záhradkára, ktoré bobuľoviny pestuje vo svojej záhradke, obyčajne odpovie, že ríbezle a egreše, keď sa ho opýtate, prečo nie aj čučoriedky, brusnice, kľukvu — zrozpačitie. Aby tých rozpakov bolo v budúcnosti čo najmenej, rozhodli sme sa venovať pozornosť aj bobuľovinám, ktoré si ešte pomerne ťažko hľadajú cestu do každej záhradky, ale ktorých plody sú viac ako chutné a ktorých kriky môžu v záhradke plniť aj ozdobnú funkciu. Nebudeme všetkým venovať toľko pozornosti ako „klasickým bobuľovinám", ale to len preto, že nám to nedovolí pre ne určený priestor v kalendári Veríme , že aj menej je viac, ako nič.

Čučoriedka veľkoplodá

Rastlina je u nás pomerne známa, ale nedodržiavanie pestovateľských podmienok odrádza mnohých od jej ďalšieho pestovania. Preto je veľmi potrebné, aby každý, kto sa chce venovať pestovaniu záhradných čučoriedok, venoval týmto rastlinám zvýšenú pozornosť a aby ovládal všetky požiadavky, ktoré rastlina vyžaduje. Odmenou mu budú plody s výbornou chuťou.
Kultivary rastliny
Sortiment čučoriedok je rôzneho vzrastu. Niektoré odrody dorastajú do výšky až nad 2 m, niektoré len do výšky 1 m. Tiež veľkosť plodov je rozdielna. Čučoriedky zvyčajne kvitnú v máji, skôr ako sú úplne vyvinuté listy. Plody sú usporiadané v strapcoch, sú tmavomodré a väčšie ako naše lesné čučoriedky. Dozrievajú postupne (od júla) až do prvých mrazov, preto sa zbierajú prebierkou. Sú vhodné na priamy konzum i na kuchynské spracovanie.

Nároky na stanovište, pôdu

Rastlinám sa darí na slnečnom stanovia ti a v kyslých rašelinových pôdach. Nedarí sa im v pôdach s vysokým obsahom vápnika. V takých podmienkach musíme záhon alebo aspoň jednotlivé jamy na výsadbu špeciálne pripraviť. Pre každú rastlinu vy kopeme jamu aspoň s rozmermi 70 x 70 cm a hlbokú minimálne 40 cm. Jamu vyplníme zmesou z 3 dielov vlhkej rašeliny a 1 dielu piesku. Aj keď čučoriedky vyžadujú veľa vlahy, zamokrenú pôdu neznášajú. Najvyhovujúcejšie je také stanovište, na ktorom je hladina spodnej vody 60 cm pod povrchom pôdy. Do pôdy treba zapracovať aj trocha preležaného maštaľného hnoja, listovky alebo niektorého z priemyselných viaczložkových hnojív,

Sadenie

Čučoriedky vysádzame na vzdialenosť 1 až 1,5 m (podľa vzrastu kultivarov) a to na jeseň alebo na jar. Vysádzame dvojročné alebo trojročné rastliny s dobrým koreňovým balom. Korene majú byť asi 0,1 m pod povrchom okolitej pôdy. Po výsadbe je dobre prikryť pôdu nad Korňami rašelinou alebo machom, aby sa pri koreňoch udržiavala vlaha, ktorá je veľmi dôležitou podmienkou úspechu. Zalievame výdatne a pravidelne. Keď sa kríky dobre zakorenia, už v prvom roku po vysadení majú letorasty dlhé asi 30 až 45 cm. Plody sa vytvárajú zvyčajne až v druhom roku po vysadení. V prvých rokoch po vysadení záhradné čučoriedky rezať netreba. Až neskôr možno robiť zmladzovací rez.

Hnojenie

Na jar čučoriedky prihnojujeme priemyselnými viaczložkovými hnojivami ako je NPK alebo Cererit v množstve 300 — 600 g na 10 m2. Každý 3. — 4. rok zapracujeme do pôdy maštaľný hnoj.
Škodcovia, choroby
Čučoriedky väčšinou nenapadajú žiadni škodcovia a preto netreba uskutočňovať žiadne ochranné postreky. Z chorôb najväčšie škody spôsobujú hrdze. Chorobu podporuje vápencová pôda a nevhodné stanovište.

Odrody

Z pomerne bohatého sortimentu vyberáme tieto odrody:
Goldtraube — má stredne veľké bobule. Odroda j Í' stredne skorá a znáša aj suchšie stanovište.
Herbert — má silne aromatické bobule veľmi dobrej chuti, široké až 20 mm. Plody dozrievajú v auguste.
Berkley — má veľké, sploštené bobule. Plody dozrievajú v auguste, úroda je bohatá.
Jersey — vytvára veľmi dlhé strapce veľkých bobúľ dobrej chuti. Je to neskoro kvitnúca odroda.
Brusnica chocholikatá
Rastlina vytvára vyššie, riedke až priehľadné Darí sa jej na slnečnom stanovišti, tiež v miernom polotieni. Pôda má byť kyprá, piesočnatohlinitá, kyslá s vysokým obsahom humusu. Tam, kde nie je vyhovujúca pôda, rastliny vysádzame do väčších j ktoré naplníme rašelinou alebo vhodnou hrabaní Maštaľný hnoj na hnojenie nepoužívame, ani priemyselné hnojivá obsahujúce vápnik. Rastliny prihnoj ujeme vhodným plným hnojivom
Sadenice niekoľkých kultivarov vysádzame na jeseň alebo skoro na jar vždy s balom do sponu 3 x 1,5 m. Zber začína v druhom až tretom roku po vysadení.

Kľukva

Je to ker so zdrevnatenými konármi. Vytvára zemné výhonky, ktoré sú dlhé až 2 m. Na stonke vyrastajú jemnoružové kvety s dlhými stopkami. Červené bobule dozrievajú na jeseň, sú mierne kyslé veľké asi ako plody čerešne.
Kľukva má podobné nároky na pôdu ako čučoriedka. Pretože je menšia, možno ju vysádzať hustejšie. Vysádza sa na jar. Rodiace kriky vyžadujú každoročné prerieďovanie vyrastajúcich výhonkoch a to znamená, že celý porast skosíme.

Ovocné dreviny - menej známe

Menej známe ovocné dreviny

Jarabina moravská sladkoplodá a arónia čiernoplodá

V septembri začínajú dozrievať jarabiny. Konáre jarabín KÚ obťažkané strapcami jasne žiariacich červených plodov. Nie všetky sú jedlé. Jedlé plody má jarabina moravská sladkoplodá — odroda jarabiny vtáčej moravskej.

Jarabinu moravskú sladkoplodú môžeme pestovať v tvare kra, ale aj v tvare štvrťkmeňa a polokmeňa. Tvar koruny je kužeľovitý, v období plnej rodivosti mierne rozložitý Rastie bujne, rodí na dvojročnom i viacročnom dreve.

Plody sú stredne veľké, oranžové až červené malvičky a majú až trojnásobne vyšší obsah vitamínu C ako citróny. Môžeme ich jesť surové, sušené, najčastejšie sa zavárajú. Je to drevina nenáročná, darí sa jej i v chudobnej pôde, znáša aj vysoké polohy. Pre úspešné pestovanie vyžaduje pravidelné hnojenie. Skoro na jar používame viaczložkové granúl o vane hnojivo NPK, každý '2. — 4. rok môžeme do pôdy zapracovať organické hnojivá.

Pestovanie jarabiny moravskej sladkoplodej je možné iba vo väčšej záhradke, dorastá do výšky 7 m i viac.

Veľmi dobrým druhom pre malé záhradky je arónia čiernoplodá, ktorá je známa aj pod menom jarabina čierna. Plody prináša už na druhý rok po výsadbe a úroda je bohatá a pravidelná. Plody dozrievajú v druhej polovici septembra a v piatom roku po výsadbe môžeme získať 6 až 10 kg plodov Môžeme ich spracovať na lekvár, sirupy, víno a likéry. Čerstvé sú lahodnej chuti a dobre uložené vydržia celú zimu. Usušené plody sú výborným, liekom pri žalúdočných a ľadvinových ťažkostiach.

Typy drevín

Arónia čiernoplodá sa dá pestovať buď ako ker alebo stromček. V malých záhradkách je výhodnejšie pestovať kry. Ker dorastá do výšky ríbezle, t. j. 1,5 až 2 m. V záhradke môže plniť aj funkciu okrasnú. V máji rozkvitajú bohaté chocholíky bielych kvetov, na jeseň sa jej listy krásne sfarbujú do červená.Arónia čiernoplodá - harmonizuje štítnu žľazu

Nároky na stanovište, pôdu
Arónia je na pôdu nenáročná, najlepšie jej však vyhovujú pôdy hlinité a hlinitopiesočnaté. Má rada polohu slnečnú, znáša i polotieň a darí sa jej i vo vyšších polohách.

Sadenie

Arónie vysádzame v jeseni alebo skoro na jar v spone 3x3 alebo 4 x 4 m — v závislosti od tvaru a stanovišťa. Výchovný rez robíme na jar tak, že výhonky skrátime na 2 — 4 púčiky. V najbližších rokoch vypestujeme 7 — 10 konárov.

Hnojenie

Pre úspešné pestovanie arónia vyžaduje pravidelné hnojenie. Skoro na jar používame viaczložkové granulované hnojivo NPK, každý 3, — 4. rok môžeme do pôdy zapracovať organické hnojivá.

Škodcovia, choroby
Stromy sa ošetrujú tak, že odstraňujeme len suché konáre a tie, ktoré príliš zahusťujú korunu, prípadne ker. Choroby a škodcovia sa arónii priamo vyhýbajú.

Odrody

Najznámejšia je odroda Nero. Ker dosahuje priemernú výšku 2,5 m, kvitne v máji a plody sú stredne veľké, guľaté. Dozrievajú začiatkom septembra a sú vhodné na výrobu kompótov, džemov a pod. Plody určené na spracovanie, oberáme ešte pred prvými jesennými mrazíkmi, na konzum hneď po prvých mrazíkoch. Rozmnožuje sa oddelkami a odrezkami.

Použitie

Má značný obsah železa, mikroelementov ako je bór, fluór, mangán, meď, kobalt, molybdén. Obsahuje až 400 mcg jódu na 100 g plodov. Ide o prvok, ktorý hrá dôležitú úlohu pre činnosť štítnej žľazy a hormonálnu rovnováhu, zmierňuje vedľajšie účinky protirakovinových liekov a upokojuje stavy po rádioterapii. Reguluje tlak krvi a stabilizuje hladinu cukru.

Najdôležitejšiu zložku tvorí vitamín P, označený ako rutín. Rutín priamo ovplyvňuje pevnosť a pružnosť ciev, eliminuje kŕčové žily, hemoroidy, slúži na zlepšenie krvného obrazu, napomáha zníženiu hladiny cholesterolu a preventívne pôsobí pri liečení vysokého krvného tlaku.

Z kardiovaskulárneho hľadiska má antisklerotický účinok. Vedeckými štúdiami sa dospelo k názoru, že plody Arónie čiernoplodej a produkty z nej pozitívne ovplyvňujú imunitný systém, vyrovnávajú procesy vzruchu a útlmu, znižujú emocionálnu nerovnováhu. Zvyšujú vylučovanie nežiaducich solí z organizmu, čo napomáha pri liečení reumy, či detoxikácii organizmu.

Je známe, že Arónia je zázrakom prírody, vitamínová bomba a preto je plod Arónie častým základom výroby liečiv. Predstavuje najhodnotnejšie ovocie, ktoré sa v našich geografických podmienkach pestuje.


Viac článkov...

Najnovšie komentáre

  • Howdy! I just want to give you a huge thumbs up for the excellent info you've go... Čítajte viac ...
  • Hey! Someone in my Facebook group shared this site with us so I came to give it ... Čítajte viac ...
  • Úžasné !!! :D :D . Nečekala jsem, že se na těchto stránkách tak dobře pobavím. K... Čítajte viac ...
  • Pretty! This has been a really wonderful post. Many thanks for supplying this in... Čítajte viac ...
  • Great weblog here! Additionally your site quite a bit up very fast! What web hos... Čítajte viac ...
  • Treba kúpiť cacansku namboju bude toľko slivka že nebudeš vedieť čo s tím :lol: Čítajte viac ...
  • V decembri som stratila chut v ustach chodila som po lekaroch brala kvanta lieko... Čítajte viac ...
  • hyper — veronika 2011-04-19 20:46 Ahojte ja mam 19 rokov uz dva roky sa liecim n... Čítajte viac ...
RSS

Najčítanejšie komentáre

  • Do dnešného dňa banujem, že som neurobil to, čo naši susedia. V ílovitej pôde vy... Čítajte viac ...
  • S hryzcami bojujem už dva roky, nakoniec som to vzdal a snažím sa všetko, čo im... Čítajte viac ...
  • Ahoj Tiež pridávam do chleba špaldu, ale iba celozrnnú ku klasickej pšeničnej hl... Čítajte viac ...
  • Už asi pred 15 rokmi som začala s "Tibeťanmi" po zdravotných problémoch s chrbti... Čítajte viac ...
  • Dobrý deň, som rád, že uverejňujete na vlastnej koži odskúšané recepty. Skúšal s... Čítajte viac ...
  • Ahojky, máte niekto hypofunkciu štítnej žľazy? Zaujímalo by ma, či niekto nemá r... Čítajte viac ...
  • No nemoc ktorú máš mám tiež a hormonálne zmeny v tele vedú tiež ku psychoproblém... Čítajte viac ...
  • Ahoj Amálka, konečne som našla niekoho, kto má rovnaké príznaky ako ja – na vyše... Čítajte viac ...
RSS

Štatistika

Členovia : 5
Článkov : 126
Webové prepojenia : 6
Počet zobrazení obsahu : 794548
Máme online 8 hostí 
soľ