Mare.REmare.sk

šTíTNA žľAZA A JÓD

Názov jód bol odvodený z gréckeho slova jodes - modrofialový. Názov dostal podľa toho, že pri spaľovaní organickej hmoty vystupuje z popola vo forme pary, ktorá kondenzuje v modročervených kryštálikoch.

Objavitelia jódu si všimli tento jav pri spaľovaní morských rias, pričom využívali draslík na výrobu na výrobu liadku. V roku 1915 sa zistilo, že jód je nutný na fungovanie štítnej žľazy v množstve 25 až 50 mcg. Odvtedy sa jód používa na liečenie rôznych chorôb. Jód sa vyskytuje v hormóne tyroxín, ktorý je vylučovaný štítnou žľazou.

Jód je látka, ktorá sa po konzumácii potravín vstrebe takmer na 100%. V priebehu 24 hodín sa z tohto množstva dostane do štítnej žľazy. Z tela je jód vylučovaný obličkami. V štítnej žľaze sa jód využíva hormónmi tyroxín a trijódtyronín.

Vylučovanie a obeh jódu v krvnom riečisku riadi hypofýza prostredníctvom hormónu TSH (tyreostimulačný hormón), ktorý stimuluje štítnu žľazu.

Jód je v štítnej žľaze v jodidovej forme a vo forme soli. Celkové množstvo jódu v tele sa pohybuje okolo 40 mg, z toho 75% je uložené priamo v štítnej žľaze.

aké Funkcie má jód v ľudskom tele

• hlavnou úlohou je regulovanie rýchlosti telesného metabolizmu 
• zabezpečuje rast a vývoj organizmu 
• pomáha spaľovať prebytočný tuk 
• zabraňuje hromadeniu cholesterolu 
• je aktívny pri premene karoténu na vitamín A pri syntéze cholesterolu 
• má kladný vplyv na zvyšovanie kvality vlasov, nechtov, zubov a kože 
• veľmi kladne pôsobí aj na ukľudnenie nervov 
• reguluje rýchlosť využívania kyslíka v bunkách 
• zabezpečuje normálny duševný vývoj, mentálnu vyrovnanosť a výkonnosť mozgu 
• chráni pred rakovinou a fybrocystózou prsníkov 
• udržuje telesné zdravie,vysoké IQ, potenie a odolnosť organizmu voči škodlivým činiteľom vrátane infekčných organizmov

Denné dávky sa pohybujú od 50 µg u kojencov do 4 mesiacov, 80 µg do 12 mesiacov, 100 -120 µg do 4 až 7 rokov, 100-140 µg do 10 rokov, 100-180 µg do 13 rokov, 100 -200 µg u dospievajúcej mládeže a dospelých nad 52 rokov, 150-230 µg u tehotných žien a 180-260 µg u dojčiacich matiek.

Výskyt

Zdroje jódu sú predovšetkým morské produkty, v ktorých sa obsah jódu pohybuje od 100 do 240 µg/100g. Pri konzumácii morských produktov 2x do týždňa sa organizmus dostatočne zásobí jódom, pravda s tým, že jód sa prijíma aj konzumáciou iných produktov ako:

banány(11,5), jablká(20), broskyne(30), čerešne(60), černice(57), čučoriedky(84), hrozno(13,4), jahody(12), maliny(54), ríbezle červené(24), ríbezle čierne(40), brokolica(15), hrášok(12), kaleráb(102), kapusta(42), kel(12), mrkva(42), paprika zeleninová(151), špenát(14), zemiaky(82), šampiňóny(18), syry(40). 1 g jodidovanej soli obsahuje 25 µg jódu.

Hodnoty sú uvedené v µg/100g.

Grilovaním sa zničí 20% a varením 60% jódu.

Príznaky pri nedostatku

Nedostatok jódu spôsobuje mentálnu retardáciu a poruchy rastu. Príznakmi zníženej produkcie tyroxínu sú aj obezita, zrýchlený pulz, búchanie srdca, studené telo, zápcha, únava, silná menštruácia, malá odolnosť voči chladu a infekciám, nervozita a podráždenosť. Medzi hlavné príznaky nedostatku jódu patrí zväčšená štítna žľaza, známa ako struma. V dôsledku nízkeho prívodu jódu do organizmu vzniká nedostatok hormónov štítnej žľazy nazývaný hypotyroidizmus. Je pravdepodobné, že ide o autoimunitnú poruchu.

Príznaky pri prebytku

Nadbytok jódu môže spôsobiť tvorbu jódových akné, poruchy žalúdka a čriev, žihľavku a zápal spojiviek. Nadmerný príjem, v obsahu väčšom ako 10 až 30 násobok odporúčanej dávky, môže vyvolať afty, kovovú chuť, dýchacie ťažkosti, bolesti hlavy, vriedky v ústach, zdurenie slinných žliaz, kožné vyrážky, hnačku a zvracanie. Sú to príznaky tyreotoxikózy.

Aj pri nadbytku jódu môže dôjsť k zdureniu štítnej žľazy. Príznakmi hypertyroidizmu, či hypertyreózy sú: prehnaná aktivita, rýchle reflexy, stavy úzkosti, váhový úbytok, zvýšenie telesnej teploty, palpitácia srdca pri jeho zaťažení alebo pri nadmernom pití kávy a iné.

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.